Judáš Tichoslav Neistý

Mihotajúce sa tiene
našich
tajných minulostí
silnejú.

V hospici odhodlania
zaklínam
či príde nový začiatok ?!

Zatmelený čpavkom
sírou
mám chuť otočiť sa
chrbtom
aspoň sfingám
škeriacim sa
na povinný desiatok.

Natrhnuté žily
zliepam
ako každý iný deň.
Nezáleží čo to stojí,
iba ak Ťa obídem.

Ty s prevahou
letmý úsmev
popred môj hrob
prehodíš -
už nebudem čakať,
sám
pribijem sa
na tvoj kríž.