Judáš Tichoslav Neistý

Teba som videl v tvári anjela,
nádhernú bohyňu v závrati.
"Áno" s úsmevom si mojej óde vravela,
vedel som že srdce nikdy sa mi nevráti.

Čas ma nechal uzrieť jasne,
že nemožno vládnuť bohom.
Keď Ti srdce podám s bázňou,
raníš ho len mimochodom.

Ja nehľadím na obete,
odhovárajú ma márne.
Prinášam Ti každý večer,
dokonalo čisté básne.

Zaujmú Ťa ako kedy -
máš dosť božských povinností.
Svoju dušu upísal som
z lásky nevidiacej kosti
pred oltárom tvojim.

Ja jediný kňaz tvoj
stále v prachu zeme
sa Ti korím
krvácajú moje oči,
uši, ústa, krk i dlane.